Léo Malet - Horúčka v Marais, Čachre na bulvári Saint Michel, Nemá nič nepovie

A000763

Použité

Léo Malet - Horúčka v Marais, Čachre na bulvári Saint Michel, Nemá nič nepovie

Viac informácií

Pozor: Posledný kus na sklade!

3,90 € s DPH

3,90 € za kus

Podrobnosti

Rok vydania1989
StavKniha v peknom stave.
AutorLéo Malet
Jazykslovenský
ISBN8022000981
VydavateľstvoZelená knižnica
Štýldetektívny
Formát205 mm x 135 mm

Viac informácií

Léo Malet - Horúčka v Marais, Čachre na bulvári Saint Michel, Nemá nič nepovie

Každý parížsky obvod má svojrázny kolorit, neopakovateľnú atmosféru a svojich typických obyvateľov, ktorí utvárajú život v štvrti v dobrom aj v zlom. Léo Malet (nar. 1909), francúzsky surrealistický spisovateľ a básnik, do každého z dvadsiatich parížskych obvodov zasadil detektívny príbeh, v ktorom je neustále prítomný genius loci. Cyklus jeho detektívok, nazvaný Nové tajomstvá Paríža, je modernou paralelou Tajomstiev Paríža, ktorými sa v prvej polovici devätnásteho storočia preslávil Eugene Sue a ktoré sú známe aj u nás. Protagonistom Nových tajomstiev Paríža je súkromný detektív Nestor Burma, ktorý je tak trochu Maletovým alter egom. Nestor Burma mnohému vďačí za dobrodružné skúsenosti a mnohoraké povolania, ktoré v živote vystriedal jeho tvorca Léo Malet. Je nezávislý, na nič a na nikoho neviazaný, iskrí humorom, dôvtipom a fantáziou, má zmysel pre poéziu a pre krásu, je galantným ctiteľom žien ako každý pravý Francúz, navonok síce tvrdý a cynický chlapík, ale v duši dobrák od kosti s vysoko vyvinutým zmyslom pre spravodlivosť. Neraz sa dostane do nepríjemností a do kritických situácií, pretože ho ruka osudu vždy posotí tam, kde sa niečo deje. V mnohom pripomína svojich súkromných blížencov z amerických detektívok, ale je typicky francúzsky, takisto ako sú francúzskym humorom a šarmom presiaknuté aj Maletove detektívne romány.

Prvé knihy sa objavujú už v stredovekých civilizáciách. Mali podobu pergamenových zvitkov a boli uskladnené v prvých knižniciach. Zvitky boli postupom času nahradzované kódexom. Ten mal podobu zviazaných stránok s chrbtom a bol predchodcom dnešných kníh. V 14. storočí sa v Európe začal na knihy používať papier. Pred objavením kníhtlače sa knihy písali ručne. V 15. storočí sa začala používať bloková tlač. Na drevenú dosku sa vyrezal text a pomocou atramentu sa robili odtlačky na papier. Revolúciu spôsobil v 15. storočí vynález Johanna Guttenberga – kníhtlač s pohyblivými literami. Pred vynálezom kníhtlače bolo v Európe vydaných iba niečo cez 1000 druhov kníh. V 20. storočí a po uvoľnení cenzúry sa odhaduje, že bolo vydaných cez 200 000 titulov ročne. Momentálne zaznamenáva úspech e-book resp. elektronická kniha. Niektorí ľudia však stále dávajú prednosť knihe v tlačenej forme. Veď vôňu novej knihy nahradiť nejde.