Žiadne produkty
Produkt bol úspešne pridaný do vášho košíku
Počet položiek v košíku: 0 Vo vašom košíku je 1 produkt.
PIVOVAR MICHALOVCE - OD NARODENIA, PO ZNÁRODNENIE
ZNÁMKY NÁKAZOVÉHO FONDU
MESTSKÉ POPLATKOVÉ KOLKOVÉ ZNÁMY - LEVOČA
MESTSKÉ POPLATKOVÉ KOLKOVÉ ZNÁMY - BANSKÁ ŠTIAVNICA A BANSKÁ BELÁ
MESTSKÉ POPLATKOVÉ KOLKOVÉ ZNÁMY - KOŠICE
POZDIŠOVSKÁ KERAMIKA - ROZHOVOR V ČASOPISE CLASS
PIVOVAR MICHALOVCE - OD NARODENIA, PO ZNÁRODNENIE
Volám sa Pivovar Michalovce a rád by som vám rozpovedal môj životný príbeh. Narodil som sa v roku 1867 a mojim rodiskom sa stalo mesto Michalovce. V ňom som prežil celý svoj život. Môj otec a teda staviteľ bol gróf Antal Staray. V tom období významný človek „föišpan“ Užhorodskej župy.
Za viac ako 150 rokov môjho života som toho prežil naozaj dosť. Už počas Rakúsko - Uhorskej monarchie sa zo mňa stala akciová spoločnosť. Potom ma môj otec dal do prenájmu Kazimírovi Wolmanovi z Budapešti a Ladislavovi Horákovi z Medzilaboriec. Neskôr ma však predal za 105 000 rakúsko - uhorských korún Bernáthovi a Móricovi Müllerovcom. Tí mi nechali zmeniť meno na „Elsö zemplényi göz sör és maláta gyár“. V roku 1906 znova mením svoju identitu a stáva sa zo mňa účastinárska spoločnosť „Nagymihályi sör és maláta gyár“. V tom čase mám hodnotu 700 000 rakúsko - uhorských korún a skladám sa z 3 500 účastín. Každá moja účastina má hodnotu 200 korún. Môj otec na mňa nezanevrel a vlastní jednu sedminu mojich akcií.
Nasledovali však ťažké roky. Moja hodnota klesla na 140 000 korún a ocitol som sa na pokraji bankrotu. Hovorí sa, že krv nie je voda. U nás doma to platilo dvojnásobne. Môj otec veľkostatkár A. Staray urobil veľké gesto. Prevzal osobnú garanciu na vyrovnanie všetkých mojich dlhov. Pripája sa k nám Peštianska obchodná banka a znova dostávam nové meno „Királyi sörfözögyár r. t.“.
O dva roky neskôr zaniká moja rodná vlasť Rakúsko - Uhorská monarchia. Vzniká Československo a nad moje brány vešajú nápis „Michalovský meštiansky pivovar, úč. spoločnosť“. Moja hodnota rastie a rastie aj produkcia piva. Píše sa rok 1923 a v tom čase mením opäť svoje meno na „Východoslovenský pivovar a vývozňa, uč. spoločnosť“.
V tridsiatych rokoch predáva majoritu môj otec gróf A. Staray a odkupuje ju gróf G. Schönbron. Vlastní tak mojich 80 percent a má teda 12 000 účastín.
Píše sa rok 1935 a svetlo sveta uzrela moja mladšia sestra - továreň na droždie. A tak sme sa spoločne premenovali na „Východoslovenský kvasný priemysel, uč. spoločnosť“. Postupne sa naša rodina rozrastá o sladovňu, garáže, fľaškovňu, administratívnu budovu a silo.
Do roku 1942 vo mne varili najviac 12 stupňového piva. Varila sa aj desiatka, či dokonca dvadsiatka. Dvadsať stupňové pivo patrilo medzi prepychové. Dostalo meno „Karneval“ a predávalo sa len od Vianoc do fašiangového utorka. Lenže pre zvyšovanie nákladov a vysokú daň sme sa v roku 1943 museli preorientovať na sedem a desať stupňové pivá.
Po oslobodení Michaloviec koncom novembra 1944 robotníci ihneď prechádzajú mojimi bránami a opravujú zničené zariadenie a stavby spôsobené vojnou. Prvé pivo a droždie sa ocitlo na pultoch v obchodoch už na Vianoce roku 1944.
V roku 1947 ma štát znárodnil. Nechal mi zmeniť meno na „Michalovský pivovar a droždiareň“. Prechádzam nebývalou rekonštrukciou a v mojom areály vyrastajú aj nové objekty. Ide napríklad o sociálnu budovu, údržbárske dielne, stáčiarňu fliaš, umyvárňu sudov, kotolňu a strojovňu.
Vodu na moje chutné pivko kedysi čerpali priamo z Laborca. Postupne bol však viac a viac Laborec znečisťovaný. Práve preto boli v mojom areály vykopané tri studne. Ich voda sa používala na varenie piva. Traduje sa, že vodu na výrobu piva vozili aj priamo z Morského oka cisternami. Dokonca mal byť vybudovaný aj vodovod spájajúci Morské oko priamo so mnou, teda pivovarom. Bola to skutočne pravda, alebo len chytrý marketingový ťah? Na to si už nespomínam. Pravdou však skutočne je, že rak (znak čistej vody a Morského oka) bol mojím posledným symbolom, keď ma premenovali na Starý prameň.
Ak sa vám v hlave vynorili nejaké otázky pokojne mi ich napíšte. Budem sa snažiť vám na nich odpovedať.
ZNÁMKY NÁKAZOVÉHO FONDU
Zákonom číslo 72 zo dňa 18. apríla 1941 o zriadení Fondu pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat je zriadený takzvaný Nákazový fond. Vzniká pri Ministerstve hospodárstva a jeho účelom je:
a) hradiť výdavky spojené s opatreniami pre plánovité tlmenie zvieracích nákaz, zamedzovať a odstraňovať škodlivé následky invazijných, parazitárnych a iných hromadných onemocnení domácich zvierat,
b) poskytovať odškodné a podpory pri stratách domácich zvierat, ktoré nastali v dôsledku nákaz, hromadných onemocnení a po očkovaní
Príjmy Fondu boli najmä:
a) nákazový príspevok, ktorý sú povinní platiť majitelia zvierat pri každom vystavení dobytčieho pasu vo výške kolkového poplatku, určeného pre vystavenie dobytčieho pasu pre veľké zvieratá, a pri prepísaní vlastníckeho práva na dobytčom pase polovicou tohto poplatku,
b) čistý výťažok alebo nájomné zo zariadení pre spracovanie zvieracích mŕtvol, postavených z prostriedkov Fondu,
c) výťažok docielený speňažením zvierat vykúpených Fondom, prípadne na úradný rozkaz usmrtených, keď ich možno zužitkovať,
d) dary, odkazy, venovania a iné príspevky určené pre Fond,
e) príspevok družstva povereného hospodárením so surovými kožami podľa § 1 vyhlášky ministra hospodárstva č. 8/1940Sl. Z.; výšku príspevku určí každoročne minister hospodárstva,
f) príspevok vo výške Ks 1. – z každej hovädzej a Ks 0.50 z každej teľacej kože, ktorý sú povinní platiť priemyselní podnikatelia spracujúci kože.
Z prostriedkov Fondu sa mali:
a) podľa potreby a najnovších vedeckých poznatkov vykupovať zvieratá, ktoré môžu byť zdrojom šírenia nákazy,
b) imunizovať zvieratá a prevádzať diagnostické skúšky,
c) stavať moderné zariadenia (kafilérie) na spracovanie zvieracích mŕtvol,
d) liečiť choroby, ktoré sa vyskytujú hromadne (distomatóza, strongylóza a iné),
e) ničiť larvy hovädzieho strečka,
f) odškodňovať majitelia, postihnutí uhynutím zvierat na nákazu alebo usmrtením zvierat na úradný rozkaz, ako aj majitelia postihnutí stratami v dôsledku úradne nariadeného očkovania alebo iného zákroku,
g) podporovať struženia chovateľov alebo jednotliví majitelia, ktorí sa podujali vo svojom chove tlmiť stajňové nákazy podľa smerníc Ministerstva hospodárstva a ktorí venovali osobitnú starostlivosť a prostriedky na ozdravenie svojich chovov, ak utrpeli značné straty s ošetrovaním alebo odpredaním zvierat na mäso,
h) podporovať majitelia, ktorí utrpeli straty uhynutím zvierat po očkovaní, ak nemajú nárok na odškodnenie podľa veterinárneho zákona.
Nákazový príspevok za vystavenie dobytčieho pasu, alebo následnými úkonmi s pasom bol potvrdený nalepením známky s príslušnou hodnotou.
Poznáme šesť nominálnych hodnôt známok nákazového fondu.
Ústredným spoločným motívom každej nominálnej hodnoty známky nákazového fondu sú tri hlavy zvierat zachytené z ľavej strany. Ovca, krava a kôň majú hlavu umiestnenú v kruhu. Nad kruhom je umiestnený text „NÁKAZOVÝ FOND“. V ľavom a pravom dolnom rohu je umiestnená nominálna hodnota známky.
použitá literatúra:
1) Slovenský zákonník čiastka 20, vydaná dňa 29. apríla 1941, Ročník 1941, strana 299 a 300, 72. Zákon zo dňa 18. apríla 1941 o zriadení Fondu pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat.
2) Dušan Evinic, Známky nákazového fondu, Zberateľ č. 11 / 2009
MESTSKÉ POPLATKOVÉ KOLKOVÉ ZNÁMY - LEVOČA
Jedným z najzaujímavejších kolkov v mojej zbierke je bezpochyby kolok mesta Levoča. Starobylé mesto, ktoré už odpradávna ťažilo zo svojej strategickej polohy a viedla cez neho obchodná cesta „Via Magna“. Prvá písomná zmienka pochádza z listiny s rokom 1249. V tejto listine sa spomína pod názvom Leucha. Levoča bola vyhlásená za slobodné kráľovské mesto v roku 1323. K tomu samozrejme patrili aj rôzne práva a privilégia.
Moja práca na tomto článku začala už v apríli roku 2019. Takmer dva mesiace som komunikoval so Štátnym archívom v Prešove, Špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči. Poprosil som ich o pomoc pri pátraní po tomto levočskom kolku. Keďže zatiaľ evidujem len jediný kus, chcel som sa o ňom dozvedieť čo najviac.
Pracovníčka archívu bola veľmi ochotná a milá. Hľadala niekoľko dní v archívnom fonde Obecný notársky úrad Levoča z rokov (1923 - 1945) a zápisniciach z rokov (1938 - 1940). Zmienka o schválení, alebo vydaní mestských kolkov tam však nebola. Zároveň skúsila šťastie v archívnom fonde Okresný úrad Levoča, ale v registri inventára heslo „kolok“ nebolo.
Neskôr sa pátranie presunulo do archívneho fondu Obecný notársky úrad v Levoči (1923 - 1944). V zápisniciach obecnej finančnej komisie mesta Levoča z rokov (1936 - 1940) boli správy o výdavkoch a príjmoch mesta. Opäť však žiadna zmienka o našom kolku.
Poslednou šancou na získanie informácií boli prezidiálne podacie protokoly z rokov (1938 - 1940). Ako už asi tušíte, ani v týchto dokumentoch nenašla potrebné informácie.
V hornej časti kolku je umiestnený text „MESTO LEVOČA“ a pod ním centrovane nominálna hodnota 5 Ks (5 Korún slovenských). Na základe toho usudzujem, že ide o kolok z obdobia Slovenského štátu (1939 - 1945).
Pod erbom mesta sa nachádza text „POPLATOK ZA ÚRADNÝ ÚKON“. Kolok je tlačený pravdepodobne v dvoch etapách. V prvej sa natlačila na papier modrá farba a následne sa potom dotlačil erb mesta Levoča v červenej farbe. To by vysvetľovalo čiastočné posunutie červenej farby do oblasti modrej.
Ide o strihaný kolok znehodnotený dátumovou pečiatkou (12. IV. 1945) vo svetlofialovej farbe. Rozmer obrazu kolkovej známky je 32,20 mm x 23,40 mm.
Mestské tlačivo pod názvom Domovský list bolo vytlačené spoločnosťou Družstvo Levoča – Skl, č. 53. Uvedené je to v pätičke tohto dokumentu, ktorý má rozmery 292 mm x 199 mm. Pravdepodobne bol vytlačený v období Slovenského štátu rovnako ako aj kolková známka.
Použitie tohto tlačiva je zo dňa 12. IV. 1945. Mesto Levoča bolo oslobodené 27. januára 1945. Ide teda o dokument medzi oslobodením a oficiálnym koncom obdobia Slovenského štátu dňa 8. mája 1945.
V tomto období bol už v Levoči Miestny národný výbor, čo dokazuje aj pečiatka na dokumente v jeho dolnej časti. Dovtedajšia funkcia „STAROSTA“ bola buďto premenovaná, alebo úplne zrušená. Dokazuje to začiernenie slova „STAROSTA“ prepisom písma písacím strojom. Titul „STAROSTA“ bol nahradený titulom „predseda Nár. výboru“.
Ďalším smerom pátrania po informáciách o tomto mestskom kolku by mohol byť Archív Národnej banky Slovenska.
Ak by však niekto z kolegov zberateľov mal aj iné poznatky o tomto dokumente prípadne priamo o kolku, rád uvítam doplnenie k uverejnenému článku.
MESTSKÉ POPLATKOVÉ KOLKOVÉ ZNÁMY - BANSKÁ ŠTIAVNICA A BANSKÁ BELÁ
V minulom čísle KOŠICE VO FILATELII 28 som sa s čitateľmi podelil o nadobudnuté poznatky k téme mestských kolkov Košíc. Rád by som na túto tému mestských poplatkových známok nadviazal aj v tomto čísle.
Rozhodol som sa bližšie čitateľa oboznámiť s kolkami Banskej Štiavnice a Banskej Belej. Účel takýchto kolkov bol v podstate rovnaký bez ohľadu na mesto, v ktorom platili. Vybrať od ľudí peniaze za služby, ktoré mesto poskytovalo. Tie skončili v mestskej kase a boli používané na ďalší rozvoj mesta.
Do konca roku 1953 bola Banská Belá a Banská Štiavnica dvojmestom. V roku 1914 teda spoločne vydali dve nominálne hodnoty kolkových známok.
Prevládajúcou častou kolkovej známky je erb dvojmesta, ktorý obopínajú ozdobné motívy. Nad ním je umiestnený text „VÁROSI ILLETÉK“ (mestská daň). Pod erbom je v prvom riadku názov mesta „SELMECZ-és BÉLABÁNYA“ (Banská Štiavnica a Banská Belá).
„SZ. KIR. BÁNYAVÁROS TÖRVÉNYHATÓSÁGA“ (mestské zastupiteľstvo slobodného kráľovského banského mesta Banská Belá) je text druhého riadku. V ľavom dolnom rohu na bielom podklade je situovaná nominálna hodnota (1, 2) KORONA. Rok 1914 sa nachádza v pravom dolnom rohu.
Vzácne použite mestských poplatkových kolkov v desať bloku. Na výstrižku z dokumentu sú kolky nominálnej hodnoty 1 KORONA. Znehodnotené sú okrúhlou pečiatkou vo fialovej farbe. Po obvode je umiestnený text „* BANSKEJ ŠTIAVNICE A BELEJ * ÚRAD“. Zvyšok pečiatky je nečitateľný.
Text na zadnej strane výstrižku „ Mestskí kolek v 10 Kčs. Obecne zaplatení.“ Dokazuje použitie týchto kolkov až počas Československej republiky.
Použitie piatich kolkov nominálnej hodnoty 2 KORONA na dokumente v Banskej Štiavnici zo dňa 28. január 1921. Kolky sú znehodnotené preškrtnutím ceruzy vo fialovej farbe. Výstrižok obsahuje štvorpásku a samostatný kolok.
Mrzí ma, že sa mi nepodarilo zatiaľ zohnať celé dokumenty s týmito kolkami, ale len ich výstrižky. Pomyslené prázdne miesta by som tak vedel podrobnejšie zaplniť.
Informácií a zberateľského materiálu o mestských kolkových známkach nie je veľa. Preto sa poteším akýmkoľvek doplňujúcim poznatkom k tejto téme. V nasledujúcom čísle by som rád pokračoval v začatej téme mestských poplatkových kolkových známok. Venovať sa budem opäť niektorému z miest na území dnešného Slovenska.
MESTSKÉ POPLATKOVÉ KOLKOVÉ ZNÁMY - KOŠICE
Niektoré mestá na území dnešného Slovenska používali svoje vlastné poplatkové kolky. Či už išlo o menšie mestečko ako Sabinov, alebo druhé najväčšie mesto na Slovensku Košice. Kolky mali svoj účel, vybrať od ľudí za služby poskytujúce mestom do kasy peniaze. Tieto peniaze boli zväčša používané na rozvoj mesta. Poďme sa teda spoločne pozrieť na poplatkové kolky mesta Košíc.
Mesto Košice vydalo v roku 1913 šesť nominálnych hodnôt kolkových známok.
Dominantou kolkovej známky je erb mesta Košíc, ktorý obkolesujú lúče. V dolnej časti kolku na nachádza nominálna hodnota (1, 1,20, 2), ktorá je medzi dvoma štvorcami. Výplň týchto štvorcov tvoria ozdobné hroznové motívy.
- Potvrdenie k vydaniu cestovného pasu
- Potvrdenie o bezdetnosti a počte detí
- Výpis z daňových kníh
- Daňové potvrdenie k dražobným účelom a odhadom
- Odpisy majetkových listov
- Výpisov daňových záznamov
- Žiadosť o vydanie potvrdenia o údajoch z evidencie
- Žiadosť o vystavenie potvrdenia o poplatkoch za vodovod a kanalizáciu
- Odpisy spisov a overenie plánov
- Vyhotovenie domového listu
- Vystavenie žiadosti k povoleniu sobáša
- Potvrdenie rodinných a majetkových pomerov obyvateľov
- Potvrdenie o hypotéke majetku
- Kópie zápisníc o zálohovaní a dražbe majetku
- Kópie plánov a spisov vyhotovených na základe Obežníka č. 66654/1885 a § II.
Kolok je vyplnený motívom dubových listov, ktoré lemujú vyobrazenie Dómu svätej Alžbety a Urbanovej veže. V hornej časti kolku je symbol mesta Košíc. Dolnú časť vypĺňa hodnota kolku (5, 9, 12), pod ktorou je vtedajší názov mesta „KASSA“.
Použitie jednotlivých nominálnych hodnôt:
- Poplatok za inžiniersku obhliadku miesta
9 KORONA- Poplatok za vytýčenie stavebného pozemku
12 KORONA- Poplatok za stanovenie nivelizácie
Na okraji hárku sú umiestnené strediace značky, na základe čoho môžeme tvrdiť, že tieto kolkové známky boli tlačené v pomere päť kusov vodorovne a päť zvislo.
Použitie kolku nominálnej hodnoty 1 korona na mestskom tlačive „Bytová legitimácia“ zo dňa 14. apríl 1920. Kolok je znehodnotený okrúhlou pečiatkou „Bytový úrad mesta Košíc“ vo fialovej farbe.
Použitie kolku nominálnej hodnoty 1,20 korona na mestskom tlačive „Bytová legitimácia“ zo dňa 19. jún 1920. Kolok je znehodnotený prepisom pera a okrúhlou pečiatkou „Bytový úrad mesta Košíc“ v čiernohnedej farbe.
Ľavý dolný roh nominálnej hodnoty 9 KORONA opatrený pečiatkou a podpisom fialovej farby. V strede pečiatky sa centrovane nachádza erb mesta Košíc. Na jej obvode je umiestnený text: * KASSA SZ. KIR. VÁROS * TANÁCSA.
Cieľom tohto príspevku nebolo podrobne a ani odborne vyčerpať tému mestských kolkov Košíc. Snažil som sa podeliť s čitateľmi o poznatky, ktoré som k tejto problematike zatiaľ nadobudol.
POZDIŠOVSKÁ KERAMIKA - ROZHOVOR V ČASOPISE CLASS
Netajíte sa tým, že obdivujete všetko, čo súvisí s históriou. Čím vás minulosť pobáda k tomu, aby ste ju spoznávali?
Minulosť je ako sen. Každý sa na ňu pozerá vlastnými očami a v každom vzbudzuje niečo iné. Či už pocity, alebo predstavy. Preto je pre mňa tak fascinujúca, no zároveň ma učí pokore a vážiť si to čo mám. Lebo nikdy neviete ako dlho to ešte budete mať.
Súvisí vaša láska ku keramike s už spomínaným obdivom k časom minulým?
Samozrejme. Obdivujem starých majstrov, ktorí dokázali z hrudy hliny vytvoriť vlastnými rukami nádherné umelecké diela. Keďže sám nie som príliš umelecky nadaný, tak sa rád poteším z umenia vytvoreného inými ľuďmi.
Prečo ste si ako objekt záujmu vybrali práve pozdišovskú keramiku?
Pozdišovská keramika je pre mňa synonymom rodiny. Rodiny, ktorá drží spolu počas dlhých desaťročí. Kde muži sa venovali príprave a výrobe keramiky. Ženy ju následne prekrásne ozdobovali. V každom kúsku nechali aj kúsok seba. Ak sa lepšie zadívate do taniera či vázy, tak v ňom spoznáte určitý jedinečný rukopis človeka, ktorý ho vytvoril. A tak sa viete dozvedieť o tom človeku oveľa viac ako „len“ to, že bol hrnčiarom.
Ako dlho sa venujete zberateľstvu?
Zberateľstvu sa venujem takmer 15 rokov. Moje začiatky siahajú k zbieraniu starých mincí a bankoviek. Neskôr som k ním pridal poštové známky, pohľadnice, vyznamenania či odznaky. Pred niekoľkými rokmi mi učarovala aj keramika a tak sa stala neoddeliteľnou súčasťou mojich zbierok.
Máte v zbierke niečo, na čo ste obzvlášť hrdý?
Ani nie. Každý kúsok je jedinečný a rovnako ma poteší. Má tak svoje čestné miesto bez ohľadu na jeho vzácnosť. Ku každému sa mi viažu určité spomienky a príbeh. A to ma na zbieraní najviac fascinuje. Nezbieram len samotné predmety. Zbieram ich spolu so spomienkami.
Chceli by ste objaviť medzi už nazbierané kúsky niečo, čo sa vám zatiaľ nedarí nájsť?
Pozdišovská keramika mi učarovala aj kvôli tomu, že aj po rokoch zbierania ma vie prekvapiť nejakým kúskom, o ktorého existencii som ani netušil. Neexistujú na ňu nejaké katalógy či prehľady druhov, alebo vzorov vyrábaných počas dlhých desaťročí. Preto ja neviem čo hľadám. A to je pre mňa to najkrajšie.